Asociácia slovenských spolkov žien

Keď sa obzrieme na uplynulý rok, a začneme číslicami, zistíme, že sme mali 4 zasadnutia väčších rozmerov a niekoľko dohovorov prostredníctvom elektronického dorozumievania prípadne telefonátov, no fungovalo to dobre a mienime, že práve z dôvodov úsporných je takéto dorozumievanie vítané a určite ho treba uplatňovať aj v budúcnosti.

Správna rada aj v minulom roku pracovala v nezmenenom zložení a to v tomto: predsedníčka, V.Miškovicová, tajomníčka M. Gašparovská, pokladníčka K. Zorňanová, D. Valachová, podpredsedníčka pre Báčku, E. Haníková, podpredsedníčka pre Banát a  A. Horvátová, podpredsedníčka pre Sriem a  M. Sklabinská členka. Dozorná rada pracovala v zložení: K. Benková z Lalite, Z. Hrková z Kovačice a A. Balážová zo Starej Pazovy. Keďže je rok 2015 i volebným rokom do Asociácie, dobre je pripomenúť si osoby, ktoré doteraz patrili do orgánov správy ASSŽ. Tu  vlastne máme Vojvodinu v malom.

 Ešte stále je tu jedna pálčivá otázka. Je to nevyriešená miestnosť pre ASSŽ, čo nie je v poriadku a treba, aby sme spolu rozmýšľali o nejakom kultúrnom kútiku, kde by sa mali držať veci a darčeky patriace asociácii. Preto aj zasadnutia správnej a dozornej rady sa konajú na rôznych miestach a v rôznych osadách.

Celková činnosť , či akcie, ktoré asociácia vykonáva je v podstate už ustálená. Vieme, že najväčšie akcie je  súťaž v umeleckom  prednese prózy a poézie čiže akcia, ktorá vyústi do Vansovej Lomničky, prezentácia kníh žien autoriek Sloveniek z Vojvodiny, ale i širšie. Postupne nadobúda viac a viac medzinárodný ráz. Zúčastňovanie sa s ručnými prácami na jarmoku umenia počas SNS. Ručné práce sa dostávajú i na veľvyslanectvo na vianočný bazár.

Keby sme však takto pozerali na vec bola by to skreslená situácia a nepravdivá. Pravá  a najväčšia hodnota podľa nás je stretávanie sa žien medzi sebou, presvedčenie, že je žena skutočnou hybnou silou, že môže a chce pestovať a vytvárať pekné veci, priamo či nepriamo sa zaoberať umením v najširšom slova zmysle alebo sa postaviť podnikateľsky a vytvárať suveníry pre turistov, alebo proste pozdvihnúť  vlastné povedomie a ekonomicky byť nezávislá, čo v každodennom živote určite veľmi veľa znamená. Azda tak ako žiadne oficiálne teleso pestovať spôsoby, ako zachovať  aj v najmenších prostrediach jazyk a reč, nedovoliť odnárodniť sa, prípadne zamedziť zatvárať slovenské školy. Veď  asociácia robí krôčiky i v tomto smere a preto jej treba držať palce, aby trasovala cestičku zbližovania sa a vzájomnej úcty žien z rôznych prostredí, z rôznych povolaní, z rôznych kútov našej Slovače, ale i širšie.   

Zimné obdobie je určite čas, keď viacej sedíme pri knihe. Práve v tomto období sa venujeme i umeleckému prednesu prózy a poézie. Vlani sa uchádzali o najlepšie  z Báčky v kategórii do 25 rokov tieto dievčatá: Monika Bažaľová z Hložian, Elena Vršková z Hložian, Anna Margareta Valentová zo Selenče a z Banátu Andrea Farkašová z Padiny a Danica Vŕbová z Hajdušice. V kategórii nad 25 rokov sa zúčastnili tieto dámy: Anna Hrnčiarová z Lalite, Anička Slamajová zo Starej Pazovy a Miriam Murtínová z Hložian kým z Banátu to boli  Anička Strehovská a Milka Petrovičová z Padiny.  Ako najlepšie do Banskej Bystrice na Vansovej Lomničku sa dostali Anna Hrnčiarová a Miriam Murtínová. Sprievod im  konala Elenka Haníková, podpredsedníčka pre Banát. Cestovné trovy hradila NRSNM. Obe účastníčky sa dostali do strieborného pásma.

V marci nasledovalo výročné Zhromaždenie na veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade. Prítomné boli predstaviteľky zo 17 spolkov žien.  Na úvod zasadnutia sa prihovoril    Jeho exelencia  veľvyslanec Slovenskej republiky Ján Varšo,  jeho manželka Viera Varšová a  konzulka Oľga Beňová. Okrem iných zaujímavých informácií sme sa dozvedeli, že prostriedky získané na vianočnom bazári sú použité na zlepšenie podmienok života žien v ohrození, na pomoc opusteným deťom a časť aj na onkologické záležitosti detí. Výročné Zhromaždenie sa zakončilo zaujímavým odchodom do kráľovského paláca, čo nám sprostredkovali práve naši hostitelia.

V letných mesiacoch, či konkrétne počas SNS sa koná i prezentácia kníh žien autoriek. V roku 2014 sme boli prezentované tieto knihy: M.K. Jonášová - Višňový lekvár, V. Benková- Perličky minulosti, Z. Čižiková – Literárna tvorba Jána Labátha, Blanka Fábryová – Hlas krvi, Kvetoslava Benková - Tichá noc, Svätá noc , K. Maruszová Šebová- Kontúry prózy Slovákov v Maďarsku, A. Kalianková- Krištáľová rieka slov.  Je však škoda, že také zaujímavé a pútavé knihy si nebolo vypočuť viacej žien a takto sa kultúrne pozdvihnúť, lebo i kultúrno-umelecký program bol na výške.  Všetky tieto knihy sa dali i kúpiť, o čo sa postaralo SVC a Matica slovenská.

August bol poznačený  aj veľkou udalosťou, ktorú sme pomerne dlho priprávali, chystali projekt a rozpracovali ho do detailov. Totiž ide o projekt edukatívneho rázu. Vzdelávať sa cestovaním a vnímať krásy našej pravlasti čiže  východného Slovenska, keď sme sa dostali do Starej Ľubovne, Bardejova a do Košíc. V Starej Ľubovni nás čakalo prekvapenie za prekvapením. A všetky príjemné a milé. Zvítali sa s nami ako starými známymi, hoci sme to neboli. Hneď na to sme sa už nadchýnali pomaly zabudnutými remeslami, ako je drotárstvo, košikárstvo, vnímali ľubovnianske špecifické nárečie, spev a hudbu, ako i ukážku z folklóra, videli ako sa razia mince, videli výrobu papiera a výrobu modrotlače a aby sme mali úplný zážitok   z prekrásneho hradu videli sme i  ľudí vyobliekaných na rytierov, zažili cvičených sokolov na hrade, pozreli si skanzen a dozvedeli sa, ktorá spoločenská trieda žila v konkrétnom období, aký bol nábytok, šatstvo. Na druhej strane zase  foto noviny a bohatý materiál o Vansovej Lomničke a ako si v Ľubovni   uctievajú spomienku na túto spisovateľku. Galéria, ktorú sme navštívili nás privítala celkom moderným umením. Z dôvodov, že sme práve v tomto meste zažili hodný kus histórie, ale spoznali i súčasnú tvár Starej Ľubovne nás maximálne oduševnila. Ak k tomu pridáme ešte ústretovosť ľudí na každom kroku, nuž môžeme iba popriať aj iným, aby také čosi zažili.

V Bardejove sme zažili  i chýrečný Bardejovský jarmok, množstvo rozličných remesiel hádam zo všetkých kútov Slovenska, bohatú gastro ponuku, múzeum s rozličnými exponátmi z rôznych dobových čias. Ďalej sme obdivovali architektonické krásy Košíc,  preveľkú fontánu, boli fascinované historickými pamiatkami zvlášť nádherným kostolom sv. Alžbety a ešte raz si uvedomili, že si veru mesto Košice zaslúžilo, že ho roku 2013  vyhlásili za európske mesto kultúry. Stretli sme sa so ženami košického kraja a počuli o ich pôsobení a činnosti, učili sa aké je zaujímavé tzv. paličkovanie a frivolitkovanie a vôbec zaoberanie sa  ručnými prácami, oboznámili sa o celkovej činnosti v dome seniorov. Vcelku možno povedať, že edukácia, poznávanie historických pamiatok a kultúrne dedičstvo sme mali možnosť poznať na každom kroku a byť hrdí na našu predchádzajúcu vlasť.

Aktivity v starom  roku  sa zväčša uzavierajú návštevou belehradského humanitárneho vianočného bazára,  keď ženy túto akciu podporujú odchodom na bazár, vstupenkou a nakupovaním, ale aj rôznymi darčekmi, ktoré sa potom na bazári predávali. Aj tento raz sme sa vrátili  domov plné dojmov, že treba byť humanitne založený a podporiť takúto aktivitu, lebo vieme, že akcia pomoci je vždy vítaná a dobrá.

Všetko, čo  bolo realizované, stalo sa za podpory projektov a niektorých inštitúcií ako sú NRSNM, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť, Pokrajinský sekretariát pre správu, predpisy a národnostné spoločenstvá a Obec Báčsky Petrovec.

Preto, že je pred nami volebný rok v asociácii, možno som spomenula i niektoré detaily, ale to kvôli lepšiemu dočareniu toho, čo ASSŽ robila a ktoré aktivity uprednostňuvala.

25. februára 2015                                       Vyhotovila tajomníčka Mária Gašparovská