Asociácia slovenských spolkov žien

 Nepretržitá činnosť ASSŽ pokračovala i v roku 2013 a treba povedať, že v niektorých akciách to bolo priame nadväzovanie na predchádzajúci rok, lebo sme zistili, že to bolo dobré a akcie vydarené. Iné zase boli celkom nové a ihneď sa osvedčili ako veľmi zaujímavé.  Vedenie to isté ako i vlani. Ak si to chceme pripomenúť nuž povieme takto: predsedníčka Viera Miškovicová, tajomníčka Mária Gašparovská, pokladníčka Katarína Zorňanová a podpredsedníčky Darina Valachová pre Báčku, Elenka Haníková pre Banát a Anna Horvátová pre Sriem a Milina Sklabinská ÚKVS, členka.  Dozornú radu tvoria: Katarína Benková(Laliť), Zuzana Hrková (Kovačica), Anna Balážová (Stará Pazova).

V roku 2013 zhromaždenie ASSŽ malo svoju slávnostnú výročnú schôdzu v Belehrade na pôde slovenského veľvyslanectva vďaka ochote pána veľvyslanca Dr. Jána Varšu a jeho manželky, za čo im patrí srdečná vďaka. Je to jediné stretnutie zhromaždenia v roku 2013. Možno by sa o takom veľkom stretnutí mohlo porozmýšľať, aby bolo v rámci nejakého iného podujatia v Petrovci a aby bolo viacej pracovné a menej slávnostné. Vedenie Asociácie zasadalo päťkrát.  Malo i dva kratšie ústne dohovory a nesčíselne mnoho vybavovaní elektronicky alebo telefonicky v závislosti od toho, o akú akciu išlo a aké to všetko bolo súrne. 

Totiž znovu musíme povedať, že sa komunikácia konala všetkými možnými spôsobmi a že si to niekedy vyžaduje príliš veľa času a osobnej trpezlivosti, ba dokonca až umenia, aby sa to všetko zvládlo, aby človek bol dostatočne ohybný a neprejavil už pri druhom pokuse niečo riešiť  väčšou dávkou nervozity a nepochopenia. Práve keď ide o veľké akcie, na ktorých sa zúčastňujú všetky spolky alebo veľká väčšina, museli by sme byť maximálne zodpovední, dodržiavať časové termíny a nečakať, aby vedenie muselo volať pre tú istú vec až niekoľkokrát. Okrem toho niekedy možno byť ústretovejší, a nemyslieť si, že práve ja to alebo oné nemôžem a  ten problém bude ešte výpuklejší. Veríme, že si ako členky jednotlivých spolkov uvedomujeme, že máme i istési záväzky voči Asociácii, a nielen nároky  dožadovať sa svojich práv. Zodpovednosť a maximálna spolupráca sa potvrdili i pred odchodom na spoločný zájazd do Slovenskej republiky. A znovu treba zopakovať i to, že oveľa ľahšie sa činnosť Asociácie zviditeľňuje, keď nastupujeme spoločne a keď si zachovávame ako mnohé zvyky a obyčaje zdedené od našich predkov, tak i jazyk a reč a tým azda tiež oddiaľujeme asimiláciu na týchto priestoroch. Takto sa ľahšie dostávame i na mnohé medzinárodné podujatia v zahraničí nielen na dolnej zemi, ale i na Slovensku. V roku 2013 jedným z takých pozoruhodných podujatí bola i výstava veľkonočných kraslíc v rumunskom Nadlaku, kde pobudla i predsedníčka Miškovicová a ženy z Kovačice a Padiny.

Veľká akcia, ktorú má na starosti Asociácia je tzv. Vansovej Lomnička Banská Bystrica alebo súťaž v umeleckom prednese poézie a prózy žien a dievčat. Sú to už osvedčené a opakované akcie, ktoré majú za cieľ podnietiť ženskú populáciu zaoberať sa krásnou literatúrou a prezentáciou svojich umeleckých ba i hereckých schopností. Okrem toho vždy sa súťažiacim sugeruje, aby si na prednes volili texty vojvodinských slovenských autorov a tak by sa prezentovala i za hranicami aj naša slovenská vojvodinská literatúra. I v roku 2013 po regionálnych súťažiach bola finálová súťaž v Petrovci v miestnostiach Matice slovenskej, na ktorej sa zúčastnili v kategórii do 25 rokov Nina Chalupová z Kovačice (poézia), Daniela Vŕbová z Hajdušice (próza), v kategórii nad 25 rokov účinkovali Anna Hrnčiarová z Lalite (poézia), Anička Strehárska z Padiny (poézia), Anna Slamajová zo Starej Pazovy (poézia), Miriam Murtínová z Hložian (próza), Anna Slivková z Padiny (próza). Všetky účinkujúce získali knižné odmeny. Najlepšie Anna Hrnčiarová, Miriam Murtínová a Danica Vŕbová  predstavovali Asociáciu na Vansovej Lomničke v Banskej Bystrici za sprievodu predsedníčky ASSŽ Viery Miškovicovej. Všetky tri dosiahli pozoruhoný úspech. D. Vŕbová bola zaradená do zlatého pásma, A. Hrnčiarová do strieborného a  M. Murtínová do bronzového pásma. Toto podujatie dáva návštevníčkam možnosť bližšie sa zoznámiť s dielom veľkej spisovateľky a národovkyni Terézie Vansovej. To znamená, že treba i ďalej pracovať na medzinárodnej spolupráci i týmto spôsobom, prípadne vyhľadávať nové formy angažovania sa v rámci Asociácie.

 Jedným z nových podujatí bola realizácia projektu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí pod názvom Ženy v službe zachovania slovenského povedomia a tradície v Srbsku. Ženy Slovenky z Vojvodiny navštívili Slovenskú republiku v dňoch od 27 do 29. júna 2013. Na spoluprácu boli vyzvané všetky spolky z Asociácie. Prihlásilo sa 16 spolkov. V projekte účinkovalo 47 osôb a cieľom bola Banská Bystrica, kde sme boli ubytované. Tu sme absolvovali obchôdzku historických pamiatok, cintorína, kultúrnych inštitúcií a absolvovali sme i veľmi osožnú a vydarenú dielňu v podobe výzdoby medovníčkov. Z Bystrice sme robili vychádzky do okolia. Boli sme v Tajove, kde sme sa zoznámili s rodným domom J.G. Tajovského a múzeom J. Murgaša. Privítala nás pani profesorka Anita Murgašová, ktorá sa postarala, aby sme tu strávili  príjemné predpoludnie a dozvedeli sa mnohé údaje o Tajove a jeho okolí, o niektorých spisovateľoch a kultúrnych dejeteľoch, ktorých činnosť sa nejakým spôsobom v minulosti dotýkala tejto osady. Vedľa idylického žblnkotajúceho potôčka sme navštívili aj kostol a rozšírili si vedomosti o obyvateľoch Tajova, hľadali styčné body medzi dolnozemskými Slovákmi a Slovákmi tamojšími a vďaka niektorým ľuďom z Tajova (ako napr. pán starosta a pán farár) toto stretnutie dostalo silnú pečať spolupatričnosti  ikeď nás vyše 260 rokov rozdeľuje veľká územná vzdialenosť, ale i iné reálie. Ak niečím bolo slovenské povedomie ženám projektu umocnené, určite to bolo i týmto nenúteným a nanajvýš srdečným stretnutím. Potom sme pokračovali ďalej v našej púti po Slovensku. Zastavili sme sa v malebne krásnom evanjelickom kostole Hronsek, ktorý sa nachádza pod ochranou UNESCA. Navštívili sme Banskú Štiavnicu, obzreli si hrad a bohatú vojenskú výstroj, ktorá je na hrade uložená, zažili sme atmosféru kúpeľov Sliač. Ďalej nás cesta viedla k slovenským tradíciám, k bohatstvu krojov, tancov a spevov – na Heľpu, kde práve prebiehal festival ľudového umenia, tancov a spevu. Na druhej strane remeselníci sa pochválili so svojimi výrobkami, kuchári zase s írečitou rôznorodosťou vlastnej kuchyne. Škoda len, že  lejak prekazil toto jedinečné podujatie, na ktoré sme sa tak veľmi tešili. S pocitmi, že každá chvíľa bola osožne využitá, vracal sa náš autobus domov. Keďže nám nebolo umožnené kochať sa v krásach slovenskej piesne z okolia Heľpy, ženy vymysleli užiť si  krásy vlastných ľudových piesní a v kuse spievali vyše troch hodín neprestajne. (Vynikali Pazovčanky). Všetky účastníčky sa zhodli s tým, že to bola pravá cesta vzájomného zbližovania sa a zároveň i cesta osožnej edukácie. Tento projekt bol realizovaný za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Obce Kovačica a Obce Báčsky Petrovec. 

Jarmok umenia je určite najpočetnejšie a najnavštívenejšie podujatie v rámci celých Slovenských národných slávností. Tu sa so svojou rôznorodosťou zúčastňujú predstaviteľky temer všetkých spolkov žien. Je to miesto nielen stretania medzi spolkami, ale i vymieňanie si vedomostí, koláčov, receptov...

Naša konkrétna akcia, ktorá zapadá do SNS je prezentácia kníh žien autoriek. Konala sa 3. augusta 2013 v miestnostiach Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Hostky zo Slovenska, ktoré sme oslovili sa neozvali. Prezentované boli tie knihy, ktoré boli vydané od augusta 2012 po júl 2013. Prezentované autorky boli: Zuzana Hurtajová, R. Šimoniová- Černáková, A. Horvátová. K. Melegová - Melichová, V. Dorčová Valtnerová,  V. Benková, Z. Jonášová Brngárová a dve spisovateľky z rumunského Nadlaku: Anna Lehotská a Anna Chisa. Okrem toho boli prezentované aj tri receptáre: kysáčsky, kulpínsky a petrovský. Autorkám boli udelené ďakovné listiny a kytičky. Program spestrili malí hudobníci na píšťalách a fujare v čele s M. Struhárom. Prezentáciu mali na starosti V. Miškovicová a M. Gašparovská. Po prezentácii sa ženy presunuli do Matice slovenskej a pokračovali v družnom rozhovore. Vidno, že sa počet vydaných diel zo strany žien rozrastá a že jestvuje záujem, aby tieto knihy boli prezentované v rámci Asociácie. Akciu podporili Matica slovenská, Slovenské vydavateľské centrum a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.

Záverečná akcia v roku 2013 je  spoločný odchod na humanitný vianočný bazár do Belehradu, ktorý sa konal práve 1. decembra na  belehradskom výstavišti. Je to každoročný príspevok spolkov žien na charitu a uskutočnenie dobrej veci pre niekoho, čo mu je pomoc veľmi potrebná. Asociácia slovenských spolkov žien zabezpečila vyše 100 spolkárok, ktoré na bazár prišli, nakupovali, zaplatili lístky a pozerali sa na rôznorodý program, ktorý tam prebiehal, vychutnávali špeciality jednotlivých krajín a tým podporovali celkovú akciu prebiehajúcu pod patronátom veľvyslanectiev v Belehrade. To však nebolo všetko. Už dávnejšie bolo dohodnuté, že keď ženy prejdú takú cestu a sústredia sa temer z celej Vojvodiny na jednom mieste, bolo by dobre ešte niekde ísť alebo do niektorého spolku žien neďaleko Belehradu alebo absolvovať nejaké pamätihodnosti v hlavnom meste.  Po dlhšom zvažovaní volili sme Boľovce. Najprv sme mali obavy v zmysle: Veď je to spolok malý a my sme za dva autobusy. Avšak Boľovčanky nás ubezpečili, že ony nás s radosťou privítajú a že netrpezlivo očakávajú takúto veľkú návštevu. No a stalo sa. Videli sme Boľovce, na ktoré sme tak trochu veľká väčšina boli zvedavé, lebo málokto bol doteraz v tejto slovenskej osade. A Boľovčanky veru nezaháľali. Zdvihli na nohy celú osadu. Všetci sa mali okolo nás. Bolo to neobyčajne milé privítanie, ako i úprimné vyznanie, že návštevy u nich sú zriedkavé ale tým srdečnejšie sú prijaté. O tom sme sa presvedčili veľmi rýchlo i my. Nielen historické pamiatky, Stajkov dom, nautický centrum, Progar (Kolebe) a kostol s vynovenou farou a krásnym okolím, ale zvlášť úprimné úsmevy, živá hudba, plné stoly a teplé slová ako zo strany pána farára Vinkoviča, tak i jeho manželky a všetkých ostatných prítomných, ktorí všetku organizáciu pevne držali v hrsti. Málo je povedať, že tam bolo veselo, málo je povedať aj že bolo dobre, že bolo na výbornú, že veru aj také malé prostredie má preveľké srdce a má slucha pre spolkársku činnosť, bolo azda jasné ak nie skôr, tak aspoň keď všetci začali tancovať. Nebolo miesta ani pre smútok, ani pre únavu  ani pre zlú náladu. Boľovčanky so svojimi spoluobčanmi sa mimoriadne dobre postarali o nás. Nielenže tam bolo dobrôt od výmyslu sveta,  bola káva i na privítanie i na dobrú noc. Dokonca aj to sa im zdalo málo. Vymysleli aj  výslužku kultúrne zabalenú, aby nám nebolo smutne ani po ceste. Mienime, že nestačí povedať  iba ďakujeme a na záver možno konštatovať, že sme sa rozlučovali s ťažkým srdcom, ale plní pozitívnej energie, že stálo to zato a že si nás  Boľovčanky získali úplne. Mali by sme ich uhostiť každý spolok osve, aj tak nevieme, či by to bolo dostačné vzhľadom na ich úsilie. Ešte raz im patrí srdečná vďaka.  Vďaka patrí aj médiám, Hlasu ľudu, Rádiu Nový Sad, TV Vojvodine a ostatným lokálnym médiám, ktoré permanentne sledujú prácu spolkov žien v slovenských prostrediach.

 14. marca 2014                                                           Správu vyhotovila: Mária Gašparovská