Asociácia slovenských spolkov žien

SNS 2012  - sobota 4.aug . 15.30 veľká sieň  Zhromaženia obce Petrovec

Asociácia slovenských spolkov žien – Prezentácia kníh

Uvítacie slová  - Viera Miškovicová, predsedníčka ASSŽ a príhovory hostí

Hudobné číslo – Muzica viva

Anna Hansmanová– Vážení prítomní, milí naši hostia Slovenských národných slávností. Vari sme si už zvykli, že  sobotné popoludnie patrí stretnutiu spolkov žien , aby sme odprezentovali knihy, ktoré vydali autorky-ženy počas  uplynulého roka. Tentoraz evidujeme  deväť autoriek: Viera Benková, Emília Čelovská, Jarmila Hodoličová, Tatiana Korošová, Anna Makišová, Anna Marićová,  Milina Sklabinská a Katarína Mosnáková, Katarína Verešová a kolektív autoriek SPŽ. Knihy sú rôzneho profilu a z rozmanitých vydavateľstiev: Slovenské vydavateľské centrum Báčsky Petrovec (8 kníh),Matica slvenská v Srbsku  (1publikácia), Pozorišni muzej Vojvodine (1 publikácia). Hoci mnohé už zažili svoju prezentáciu či promóciu, tu ich predstavíme svojským spôsobom tak, aby sme nanovo potvrdili fakt, že ženy sa činia aj na takomto poli role dedičnej, povedané „slávnosťovsky“. Do problematiky sme Vás voviedli už piesňou o materinskej reči v podaní komorného zboru Muzica viva z Petrovca. Nie náhodou. Prvé knihy, ktoré prezentujeme zaoberajú sa rečou, jazykom ako základom komunikácie v rôznorodých okolnostiach a funkciách. Anna Marićová v svojej publikácii O jazyku  na úvod píše: „Kniha je zostavená z textov, ktoré vznikali v pomerne širokom, časovom rozpätí...V knihe je dvadsať prípevkov zoradených do siedmich cyklov. Počet štúdií v jednotlivých cykloch nie je rovnaký. Najpočetnejšie sú tie cykly, ktoré sú najtesnejšie späté s mojimi vedeckými záujmami – so súčasným jazykom a s dialektológiou.“

Ivana Bovdišová: úryvok z knihy Anny Marićovej O jazyku

Anna Hansmanová – Vo sfére reči, jazyka budeme aj pri predstavovaní ďalších dvoch kníh. Anna Makišová ako autorka publikácie Komunikácia v materskej škole dotýka sa aj problému materinského jazyka, jazyka,  ktorý človek ovláda najlepšie, naučil sa ho ako prvý, je mu najbližší a  v ňom, vraj, aj sníva. Vedel to už Komenský. Učiť čítať sa začíname v materčine.Tatiana Korošová na pomoc tým najmenším a ich učiteľom zostavila Pracovné listy pod názvom Čítanie je hra. Predkladá súbor pracovných listov, „ ktorý môže poslúžiť ako prevencia dyslekcie, pomoc pri dyslekcii, ale zároveň môže byť cennou pomôckou pri inkluzívnom vzdelávaní, pretože deti zaradené do vzdelávacieho procesu po inkluzívnom programe sú práve tie,  ktoré majú častejšie...problémy. Určené je nielen učiteľom, defektológom a logopédom, ale aj rodičom, ktorí najviac pomáhajú deťom.“ My tu čítať z tejto knižky nebudeme,  necháme to deťom a  prajeme, aby  nacvičovanie čítania bolo naozaj hrou. Následne si ale vypočujeme vybranú pasáž zo spomínanej  knihy Anny Makišovej Komunikácia materskej škole v podaní Miriam Murtinovej.ť

Miriam Murtinová:  úryvok z knihy Anny Makišovej komunikácia v materskej škole

Anna Hansmanová  -  Vážení prítomní Jarmila Hodoličová je v tomto časovom rozpätí autorkou dvoch kníh. Prvá, o ktorej sa zmienime vyšla pod titulom Kontúry slovenskej vojvodinskej literatúry a kultúry. „ Dnešná situácia v literatúre pre deti je taká, že niet dôvodu na depresívne blúdenie, knihy vychádzajú a aj vlastným pričinením objavujeme nových autorov. Detskú literatúru sleduje a hodnotí odborná verejnosť, čo je dôsledok uvádzania tohto predmetu na dve fakulty a jednu vysokú školu Univerzity v Novom Sade.....To najcennejšie, čo vzniklo za posledných desať rokov, sú dve antológie poézie a prózy pre deti.... Okrem  toho, že sú reprezentatívnymi titulmi detskej literatúry vojvodinských Slovákov, predstavujú výrazný posun dopredu....“ konštatuje autorka, ktorá sa naplno venuje práve problematike literatúry pre deti.

Miriam Murtinová: úryvok z knihy Jarmily Hodoličovej Kontúry ....

Anna Hansmanová – Z iného súdka literárnej vedy je publikácia Emílie Čelovskej Epický priestor a jeho dve podoby v modernej slovenskej novelistike.  Ide o autorkinu dizertačnú prácu zameranú  „na teoretickú reflexiu priestoru v epike a na jeho interpretáciu v dielach Dominika Tatarku (V úzkosti hľadania) a Mila Urbana Urbana (Výkriky bez ozveny, Za vyšným mlynom),.... ktorá je koncipovaná ako príspevok do otvoreného dialógu v rámci aktuálnych literárnovedných výskumov epického priestoru a novelistickej tvorby skúmaných autorov v snahe o osvetlenie vybraných problémov a nastolenie nových otázok v tejto oblasti.“

Ivana Bovdišová: úryvok z knihy Emílie Čelovskej Epický priestor...

Muzica viva: Červené jabĺčko, Kolo nás, kolo nás

Anna Hansmanová – Komorný zbor Muzica viva - ako aj mnohé zbory, spolky, združenia, inštitúcie, organizácie v oblasti kultúry -  má svoje miesto v knihe, ktorú Vám predstavíme ako nasledujúcu. Včera večer sme mali priležitosť onakvejším spôsobom v nej listať. Publikácia Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, ktorá bola ocharakterizovaná ako „významný edičný počin“, lebo „vydaním publikácie Slováci v Srbsku z aspektu kultúry Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov splnil mimoriadne dôležité poslanie. Podarilo sa mu totiž zachytiť v jednej piblikácii množstvo známych a menej známych informácií o prakticky všetkých prostrediach, v ktorých Slováci v Srbsku dnes žijú...“ (A.T.Makanová). Viacej o tejto, už v nejednom prostredí prezentovanej knihe, povie Milina Sklabinská, predsedníčka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.

Milina Sklabinská: o knihe Miliny Sklabinskej a Kataríny Mosnákovej Slováci v Srbsku z aspektu kultúry

Anna Hansmanová – Katarína Verešová  sa do tohtoročnej prezentácie zaradila publikáciou Vek pozorišta u Staroj Pazovi, bohatou na informácie, fotografie a iný dokumentačný materiál. Zmapovala storočie dejín jedného divadla. „ Probudila se dakle, nakon prve slovačke zabave, slovačka nacija iz dubokog sna... i svima je bilo nekako jasno da, kada budu ponovo organizovali zabavu, bez pozorišta neće proći! , Neka se glas o teatru u nebesa vine, /A našem narodu sunce neka sine, / Stanimo hrabro, rame uz rame, /   Igraćemo, eto, baš svake godine!“ Tak si povedali a potom celé storočiehrali.

Ivana Bovdišová: úryvok z knihy Kataríny Verešovej Vek pozorišta u Staroj Pazovi.

Anna Hansmanová - Ctení prítomní, prirodzene aj krásna literatúra má svoju predstaviteľku v tohtoročnej knižnej produkcii žien-autoriek. Tušíte nie je to nikto iný ako poetka Viera Benková. V tomto časovom úseku vydala zbierku básní Modrotlač. Tá by si ale žiadala dotlač, minula sa, nezostal z nej ani „restlík“. No jeden odtlačok,  jedno zrnko z nej, teda báseň s rovnomenným názvom je tu, sledujme.

Ivana Bovdišová: Viera Benková: Modrotlač

Anna Hansmanová– A pomaly to bude všetko, čo sme mali nadnes prichystaná tu spolu s Vami milí prítomní odprezentovať. Na záver dobroty najsladšie . Doslova a dopísmena. Medovník Jarmily Hodoličovej je súborné dielo vlastne   Chrestomatia slovenskej vojvodinskej literatúry pre deti. Medovníčky v nej v podobe spústa známych a menej známych mien autorov, textov v podobe básnickej či prozaickej ako bábiky, zvončeky, srdiečka, so zrkadielkom i bez neho....A tie „medovníčky“ aj o láske.

Miriam Murtinová: Jarmila Hodoličová : Medovník

Anna Hansmanová– Druhá „dobrota“ je z kuchyne Spolku petrovských žien pod názvom Takto to chutí po petrovsky.  Receptár je ešte horúci, podobne aké sú práve z pece či rúry vytiahnuté slané a sladké pečivá starodávne i novodobejšie. Z receptára čítať nebudeme – snáď následne niečo konkrétne okoštujeme. O tejto publikácii povie viacej koautorka Katarína Arňašová, predsedníčka SPŽ.

Katarína Arňašová – o receptári Takto to chutí po petrovsky 

Anna Hansmanová – Vážení prítomní na záver tejto šiestej prezentácie kníh vyzývam Vieru Miškovicovú, predsedníčku ASSŽ, aby udelila autorkám Ďakovné listiny.

Viera Miškovicová– Záverečné slová (udelenie listín, možnosť autoriek prihovoriť sa, výzva k pohosteniu a k možnosti kúpiť si knihy ....)

                                                                          Anna Hansmanová - SNS 2012