Už niekoľko rokov zaradom sa nám v tomto období spolu s peknými slnečnými dňami stáva aj stretnutie žien recitátoriek, najprv regionálne a potom aj spoločné finálové, na ktorom súťažia víťazky regionálnych stretnutí.
Jedna z regionálnych, presnejšie súťaž recitátoriek z báčskych slovenských osád, sa konala 13. marca 2011 v Báčskej Palanke. Prečo práve tam, keď recitátorky z ich prostredia sa súťaže nezúčastnili? Pretože tamojší Slovenský spolok žien sa toho roku dožíva pekného jubilea – 80 rokov od založenia a teda i ženskej, drobnej ale vytrvalej a užitočnej práce v prostredí, v ktorom žijú. Aj teraz si jeho členky povinnosť hostiteľa urobili na výbornú: recitátorky a hostí srdečne uvítali, do prívetu zaradili aj dva pekné umelecké body z vlastných síl, predvedené mladými, len aby sa videlo, že na to, komu patrí budúcnosť, aj tu prihliadajú. A potom si už sily zmeriavali recitátorky.
Na súťaž prišli predstaviteľky z piatich osád: z Petrovca, Hložian, Kulpína, Kysáča a Silbaša. Zakaždým kvitujeme, že je škoda, že o túto formu práce a všetkého pekného i užitočného, čo z nej vyplýva, takmer sústavne neprejavujú záujem aj ženy z iných osád.
Pripomíname, že sa tu súťaží v hovorení prózy a poézie, a podľa veku sú súťažiace rozdelené tiež do dvoch kategórií, jednu tvoria recitátorky do 25 rokov života a druhú tie, ktoré 25 rokov dovŕšili. Prakticky to znamená, že na regionálnom stretnutí treba vybrať 4 finalistky, ktoré potom majú súťažiť s finalistkami z druhých dvoch regiónov.
A finalistkami báčskeho regiónu sa podľa toho, ako prednes posúdila porota, ktorej členkami boli Elena Hložanová, Zuzana Medveďová-Koruniaková a Katarína Melichová, tentoraz stali:
v kategórii mladších účastníčok
– Vladimíra Kolárová z Kysáča za prednes úryvku z prózy pod názvom Prázdniny v poli od autora Pavla Grňu a
– Daniela Đukićová z Kysáča za prednes básne Jána Smreka pomenovanej Oči,
v kategórii starších účastníčok
– Katarína Arňašová z Petrovca za prednes prózy Emancipovaná žena Marieny Czoczekovej-Eichardtovej a
– Anna Domoniová z Kysáča za prednes poézie A mladé dievča stále vo mne žije od neznámeho autora.
Na vysvetlenie faktu, že až tri recitátorky, ktoré postúpili do finále, sú z Kysáča, treba povedať, že v kategórii mladších účastníčok sme iné kandidátky nemali, takže predstaviteľky tejto osady prakticky ani nemali s kým súťažiť. Ich prednes bol však veľmi dobrý, prinajmenšom si zaslúžili zmerať si sily so seberovnými z iných prostredí, preto sa dostali do finále. A keď ide o staršie účastníčky, vystúpeniu Anny Domoniovej, tiež z Kysáča, definitívne patril primát. Získala ho svojím pekným, precíteným prednesom, ktorý sa jej daril aj preto, že si zvolila priliehavý text, nielen čo do veku, ale aj z citovej stránky. A tak sa aj tentoraz potvrdilo, že dobre môžeme interpretovať len text, ktorý sme do dôsledkov pochopili a pocítili a s ktorým dokážeme stotožniť sa. Voľba textu je v podstate prvým vážnym krokom pri príprave recitácie. A veríme, žeby ani skúsení recitátori, prípadne učitelia slovenčiny na našich školách neodmietli spoluprácu a pomoc pri dotváraní prednesu našich recitátoriek-ochotníčok.
Tak ako veríme, že sa do tejto súťaže už na rok zapoja aj predstaviteľky Spolku žien z Báčskej Palanky, ale aj z iných osád. Vtedy súťaž bude ešte zaujímavejšia, bohatšia, a stretnutia, na ktoré v tejto uponáhľanej a nie veľmi žičlivej dobe aj tak niet dosť času, oveľa krajšie a rozvravenejšie.
K. Melichová |