Asociácia slovenských spolkov žien

Je známe, že naše mimovládne organizácie združujúce ženy , svoju činnosť upriamujú aj na zachovávanie ľudovej tradície v každom segmente. Tak vznikli početné podujatia na zachovanie našich zvykov. Rovnakú snahu v tom prejavujú aj spolkárky v Laliti. Nedeľa 17.apríla 2016 bola v znamení takzvanej Krojovej zábavy v organizácii miestneho spolku žien Matkino srdce. Podujatie, na ktorom účastníci prezentujú krásu, bohatstvo ale aj jedinečnosť svojich krojov sa uskutočnilo deviaty raz po sebe. 

Témou tohto ročníka bol tanec, presnejšie ako sa voľakedy obliekalo na tanec. Program sa začal tak ako doposiaľ krojovaným sprievodom so základnej školy Nestora Žučného, hlavnou Ulicou maršala Tita. Aj tohto roku sa cezpoľní účastníci a vôbec návštevníci tešili z obchádzky Etno domu, ktorý sa vyznačuje trefným exteriérom a bohatým vybavením interiéra vykresľujúc minulosť dediny. Osobitne členky spolku pri tejto príležitosti v pitvore Etno domu urobili výstavu vyšívaných vankúšikov. Tejto veľkolepej udalosti, ktorá pokračovala na nádvorí laliťského Domu kultúry žičilo aj pekné počasie. Svoje vzácne kroje a ako sa šlo voľakedy na tanec - ľudové zvyky, ktoré prežívajú už iba v pamäti sprítomnili ženy, dievčatá, chlapi a muži, samozrejme aj spolky žien, tentoraz z Kysáča, Hložian, Báčskeho Petrovca, Kulpína, Pivnice, Selenče, Padiny, Starej Pazovy, tiež srbské spolky z Odžackej obce, členovia Kultúrno-osvetového spolku Štefánik a srbského kultúrno umeleckého spolku Branislav Nušić z Lalite. Podujatie spestrili aj laliťskí škôlkari . Programová náplň mala aj osobitný scenár. Javisko znázorňovalo krčmu, v ktorej kedysi bývali tance a pravda boli tu aj tí, bez ktorých sa tanec nezaobišiel - muzikanti. Osobitným prejavom IX. Krojovú zábavu otvorila predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová Melichová. Po oficiálnom programe podujatia Krojová zábava, všetci prítomní sa zabávali pri tanci a spoločnom posedení v sieni Domu kultúry. Dobrá nálada nechýbala.

Spolok žien Matkino srdce týmto podujatím potvrdil, že naše vzácne kroje a tradície našich predkov nepadnú do zabudnutia a že budú v nás žiť aspoň ak nie inak tak prostredníctvom spomienok.