Asociácia slovenských spolkov žien

V nedeľu 1. decembra 2013 členky ASSŽ sa vybrali na cestu. Cieľom im bol veľtrh v Belehrade, kde sa konal Humanitný vianočný bazár, ako sa to už deje niekoľko rokov. Aj členky spolkov žien podporujú takúto charitu tým spôsobom, že venujú niektoré veci na Slovenské veľvyslanectvo. 

I teraz ako i vlani sa na bazári zúčastnilo vyše 100 žien Sloveniek. To znamená, že z Báčky bolo 50 členiek a z Banátu ešte viacej. Bola to úplná rozličnosť , týkajúca sa množstva slovenských osád. Cestou sa ženy dozvedia i čo sa v ktorom spolku robí, čo sa chystá nové, aké sú plány pre budúi rok a ako sa vysporiadať s tým, že peňazí nikde. Avšak, vedia sa pritom i zažartovať , i skutočne sa pobaviť. Preto takáto cesta, i keď nie práve najkratšia, prebehne rýchlo a v dobrej nálade. Bazár preplnený ľuďmi, nákupmi, typickými vecami pre ten alebo onen štát, špeciality či v jedle alebo v nápojoch a vari najviacej koláčov – všelijakých od výmyslu sveta. Jedným slovom – stálo to za to. Potrpí sa aj tlačenica, len nech sa zažije tá jedinečná predvianočná atmosféra. A to sa realizovalo naplno. 

Po nákupnej horúčke nás cesta viedla do nďalekej osady Boľovce, kde žijú i Slováci. Už cestou do Belehradu sa väčšina žien tešila, že bude po prvýkrát vidieť túto osadu, ktorá v podstate nám zostáva trochu bokom. Ale tento raz to bolo celkom iné. Čakali nás pohostinní a srdeční domáci na čele s pani predsedníčkou žien Vlastou Vinkovičovou. Už na uvítanie nám dali na vedomie, že by boli radi, aby sme sa nielen že dobre cítili medzi nimi, ale aby sme sa domov neponáhľali, lebo nás tvrdo čakali a chcú sa s nami kamarátiť čím dlhšie. Pripravili nám obchôdzku osady, odchod na Savu, aby sme sa presvedčili i o ich turistických možnostiach. Je tam báječný pohľad na prekrásnu prírodu vedľa vody. Škoda len, že nebolo trochu teplejšie. Aj tí niekoľkí rybári mali čo robiť, aby pri vode celkom nezdreveneli. Potom sme navštívili Stajkov dom. Je to originálne múzeum, ktoré disponuje veľkým množstvom exponátov, ktoré dedinčania, tak Slováci ako i Srbi, tu uskladňujú a chránia od zabudnutia. Súkromník, ktorému tento dom vlastne patrí ,vystihol veľa z ovzdušia múzea, keď povedal, že týmto spôsobom splácajú dlh svojim predkom. Návštevníkov nadchne nielen interiér domu, ale i vedľajšie miestnosti, niekoľko rozličných vozov na dvore, ba aj sám fiaker.

Pred vchodom do chrámu Božieho srdečné uvítanie s cirkevníkmi a pánom seniorom Jánom Vinkovičom. Pokračovanie v samotnom chráme, kde sme sa dozvedeli zaujímavé údaje o Boľovciach a Boľovčanoch. I o spolku žien sa nám rozšírili obzory a dozvedeli sme sa i o tom, čo robia, keďže je Slovákov málo a v podstate ich ešte ubúda. 

Po oficiálnom uvítaní prišlo na rad pobavenie. Veru boľovský Lovecký dom pukal vo švíkoch. Nielen od množstva žien, ktoré sa tu sústredili a neustále tancovali vďaka dobrej hudbe, ktorá v každom vzbudila pocity úplného pobavenia sa a túžbu spievať medzi týmito spriaznenými dušami, ale i od veľmi bohatej zákusky a skvelej obsluhy. Ani o tomto nemožno inak hovoriť, len v superlatívoch. Dlho, dlho budú ženy temer z celej Vojvodiny spomínať na neobyčajne bohaté stolovanie a ochotu vyplniť hostkám aj nevyslovenú žiadosť.  Dokonca boľovské ženy mali všetko premyslené do perfekcie presne. Keď stáli v zástupe a srdečne nás vyprevádzali, každá členka si do autobusa odniesla darček v podobe zabalených koláčov a previazaných stuhou. Myslím si, že všetky spolkárky vedia, koľko času bolo treba vynaložiť len na to, aby urobili vyše 100 balíčkov.Tu ani nerátame na to, že ti koláče bolo treba aj upiecť. Preto i touto cestou im chceme čo najsrdečnejšie poďakovať a ubezpečiť ich, že nás obohatili tak v duchovnom, ako i v telesnom zmysle. Tešilo by nás, keby sme sa mohli odvďačiť za také výnimočné stretnutie a stretnúť sa v niektoom inom spolku.

                              Mária Gašparovská